Schody do Neba

SEN  -  09/06/09     Otec v mojom sne

Videla som sa v nejakej jaskyni, ale jaskyna to nebola. Vlastne to bola akokeby prerezana zem z plno dierami, vacsimi i mensimi a v kazdej tej diere niekto bol. Kazdy mal tu svoju – svoj zivot – svoju pracu – kazdy sa “trapil” v tej svojej alebo radoval, ako chcete. Ta zem-hlina bola svetlohnedej farby, bol to obrovsky priestor, vysokansky mur (prierez zeme). Ja som z tej mojej ‘diery’ vysla, pretoze som niekoho pocula, nejaky muzsky hlas, ale ked som vysla von, tak som nikoho nevidela. Ohliadala som sa dookola, hlas vychadzal z nejakej ‘diery’, ale nikto sa mi neukazal. A ked som sa rozhodla vratit spat, otocila som sa smerom k mojej ‘diere’ a nad nou som uvidela velky obraz – nakresleny velky vykres – na ktorom boli nakreslene  schody do neba, hore nad schodami bola znazornena leziaca postava a po lavej a pravej strane schodov boli dva velke trojuholniky. Bolo to nakreslene svetlymi az bielymi farbami (dost casto, skoro vzdy mam sny s prevladajucou bielou farbou).

Po chvili “niekto” prisiel, nevidela som ho, len citila energiu. Nebol to clovek. Stal vedla mna po pravej strane, asi tak krok dozadu odomna a ukazal mi, aby som sa pozrela na nieco. = videla som tentokrat skutocne schody (presne take iste ako na obraze) do neba – velke, svetle, siroke schody. Bola som dost prekvapena a v uzase ma v tej sekunde napadlo, ze som ten obraz videla pred chvilou a otocila som sa smerom kde ten “niekto” stal. Zrazu som uvidela obrovsku ziaru, v strede bol uplne biely ziariaci pruh energie a z neho vyzarovali luce dookola, bolo to dost silne, vyzarovala klud a mier. Znova som sa pozrela na schody a videla som, ako koniec schodov bol zahaleny s bielymi oblakmi. 

Po chvili sa mi prisnil hned sen druhy.

SEN II  =  bola som niekde, kde vsetko bolo biele, ale  biela zimna krajina to nebola. Ziadne nebo, ziadna zem, nic, len biela. Sedela som na bielej zemi sama, vedela som, ze okolo mna je viac ludi, tiez sedeli, v hlucikoch a rozpravali sa. Ako som tak sedela, stale som sa pozerala jednym smerom a cakala na niekoho, s kym som bola “napojena”  s muzom, ktory mal prist do mojho zivota.

Zrazu sa pri mne zjavil, zvlastne je, nevidela som ho, sadol si ku mne a zrazu nas tam bolo viac a viac skupiniek ludi, az prisli  (niekto, nevidela som ich cez tych ludi) akokeby nasi velitelia, my sme sa v tej chvili vsetci postavili viac-menej do pozoru, este som si hodila na chrbat ruksak a tak sme tam stali vsetci v rovnych radach a cakali kam nas poslu,  zrazu som pocitla teplo na mojej ruke. On ma chytil za ruku a nase duse splynuli, bola som stastna, ze som sa toho konecne dozila a strach??? ziadny som nemala, ani pred tym a ani potom.