SILA CAJU

CAJ A LEN CAJ  

Tuto stranku som si zvolila preto, lebo som velkym labuznikom caju. Milujem caj, pijem ho vsade a vela. Ukludnuje mysel, prinasa pokoj do duse a harmoniu. Pred meditaciou je najlepsim liekom.

 

Caj nie je len pozitkom pre zmysly. Ak sa nam podari preniknut do jeho tajomstva, narazime na netusene sily, ktore budeme moct vyuzit vo svoj prospech. Vycibrene kombinacie ucinnych latok davaju caju jeho silu, nam zasa zdrave  a pekne telo.

Caj nas zohreje znutra, pomoze nam zabudnut na cas a uvolnit sa. Dokaze vsak este ovela viac. Caje obsahuju mnoho latok, ktore maju liecivu hodnotu. Patria medzi ne napriklad aj etericke oleje, triesloviny a mnoho bioaktivnych substancii. Tieto ucinne latky sa nachadzaju  v kazdom caji v specialnom prirodnom zlozeni, pricom kazdy posobi svojou zvlastnou silou.

Mnohe caje maju sice niektore ucinky zhodne, ale sucasne je kazdy druh unikatny. Ak pijeme caj pravidelne, pomaha nam v tom, aby sme zostali zdravi. Caj okrem ineho posilnuje obranyschopnost organizmu, pomaha telu zbavovat sa jedov, povzbudzuje latkovu vymenu, zahana neziaducu malatnost a ospalost a postara sa nam aj o ruzovu a napnutu kozu. Ma ovela viac prednosti.

Caj  dokaze navodit dobru naladu. Vyvovala  pocit spokojnosti, postara sa o vitalitu a je aj elixirom krasy! Preto pite caj a len caj!!!  Najdite si medzi mnohymi druhmi vlastnych favoritov a do svojho programu zaradte japonske cajove ritualy.

Vydajte sa na objavnu cestu a odhalte pestry a roznorody svet caju.

Pestovanie a spracovanie cajovnika   

 Caj vznika spracovavanim listkov cajovnika. Z botanickeho hladiska je cajovnik Camellia sinensis  stalezeleny krik, dorastajuci v prirode do vysky 5 az 15 metrov, vynimocne az okolo 30 m. Na plantazach su kriky udrziavane do vysky okolo 1 m.

Divoky cajovnik rastol v juhovychodnej Azii, pri hraniciach Ciny a Indie. Ako domestikovana  rastlina sa pestuje na mnohych miestach s vhodnymi podmienkami. Medzi krajiny zname produkciou caju patra Cina, India, Pakistan, Iran, Sri Lanka, Taiwan, Japonsko, Indonezia, Nepal, Australia, Argentina a Kena. Najlepsie sa mu dari v monzunovom podnebi v subtropickom a tropickom pase, rastie na kyslejsich podach, od hladiny mora az po nadmorske vysky okolo 2500m.

Listy cajovnikov su dlhe od 3-troch do 25 cm a siroke medzi 1-nym az 10-timi cm. Dospelel listy su hrube, hladke a koznate, s kratkou stopkou. Cajove listy sa vacsinou zbieraju niekolkokrat do roka, v niektorych oblastiach prakticky cely rok. Listky sa zbieraju podla takzvanych zberovych formuli, ktore urcuju, ktoru cast vyhonku odstipnut. Obvykle su cennejsie mladsie a mensie listky u spicky vyhonku a pupen. Kvalitnejsie caje su vyrabane len z vrchnych dvoch listkov a pupena.

Dalsie spracovanie sa deje roznymi sposobmi, ktore vedu k roznym “druhom” caju. Zakladnym faktorom je stupen oxidacie. Tradicne  delenie je do 4-roch zakladnych skupin:

- zelene caje – listky sa mechanicky narusia, ale oxidacia je rychlo ukoncena posobenim tepla. V Cine sa na ukoncenie oxidacie zvycajne vyuziva susenie na pare, v Japonsku prevlada susenie na slnku, pripadne teplym vzduchom. Spracovanie je ukoncene jeden az dva dni po zbere.

- oolongy (vyslovuje sa ulong, taktiez modrozelene, polozenele caje) – tvoria prechod medzi zelenymi a ciernymi cajmi. Casto su pri priprave navonane kvetmi, napriklad orchideou, osmanthom.

- cierne caje  (taktiez cervene caje, tento nazov sa pouziva najme v  Cine koli farbe nalevu) – listy sa mechanicky narusia, oxidacia sa necha uplne prebehnut. Spracovanie trva tyzden, ale aj dlhsie. Velmi vyrazny rozdiel je medzi ortodoxnym rucnym spracovanim a plne mechanizovanou vyrobou metodou CTC (Cruch,Tear,Curl) ktorou vznika drveny substat vhodny do cajovych vrecusok.

- pu-erh  – je dvojnasobne oxidovany caj, ktory sa nechava ‘odlezat’  casto aj po dobu niekolkych rokov. Cim je pu-erh starsi, tym byva viac ceneny, pricom zriedka sa predava  aj 15-20 rocny. Vyznacuje sa plnou, zemitou chutou. Pravdepodobne ma na organizmus pozitivne a mierne liecive ucinky.

- biely caj – vyraba sa iba z pupenov a hornych listkov. Neprechadzaju mechanickym spracovanim ani oxidaciou. Biely caj je takmer bezfarebny a poklada sa za napoj gurmanov.