Sefaranas

O anjeloch, channelingu, harmónii, feng šuej a tak trocha o mne…..

NA VLNE ČASU: Interview s Johnom Sheliakom časť 2.

Pridaj komentár


A možno je lepšie, keď pre niektorých ostane toto všetko v závoji mystéria a magična. Naostatok, podstatný je asi záujem o svoj život, ako sa zlepšovať. Určite sú však ľudia, ktorým naopak vedecké vysvetlenie pomôže otvoriť Bránu ich vlastného života možno v hodine dvanástej…

Podľa mňa sú mystériá, ktoré navždy zostanú mystériami, určite v priebehu nespočetných ľudských generácií/životov – preto termín mysticizmus, alebo mystériá týkajúce sa mystérií a nie problémy, ktoré sa majú riešiť ani vysvetľovať. Veľkolepé mystériá života a bytia – odkiaľ pochádzame – prečo sme tu – kam kráčame – kto a čo je Boh – sú medzi ohromnými mystériami života a bytia, ktorému sa vedecký proces nemôže a ani nemusí venovať.

Avšak myslím si, že medzi fyzikou a mystikou je úrodná pôda, ktorá sa má preskúmať inštrumentárom vnútri štruktúr vedy. V tejto oblasti sa obraznosť a jazyk fyziky mohli prepliesť s rečou mystiky. Takto sú vnorené matematické rysy starovekého a mystického čínskeho orákula transformované do fraktálových kriviek a teórie času, ktorý je zmapovaný v evolúcii životného procesu na tejto planéte.

Akékoľvek vedecké ´vysvetlenie´ alebo teória je len pokusom charakterizovať nejaký proces v termínoch jazyka a obrazov, ktorý má silu vyvolať nejakú úroveň porozumenia o tom, ako môžu veci skutočne pracovať v kontexte aktuálnych úrovní uvedomenia. V prípade Časovej vlny jazyk a obraznosť fyziky a matematiky sú používané na transformáciu trochu archaického symbolizmu I-Ťing na formu, ktorá môže byť vizualizovaná graficky ako fraktál reprezentujúci historický proces na planéte Zem. Takým grafickým prevodom je v tomto kontexte nelineárna teória časovej vlny nazývaná Teória Novosti.

Vo vede je teoretická ‚záloha‘ podstatnou časťou vedeckého procesu, ktorý umožňuje človeku zladiť experimentálne pozorovania s jazykom a obrazmi ohľadom toho, ako veci môžu vlastne fungovať. Okrem toho, teória je jednoducho ‚spôsobom nazerania‘, alebo svetonázorom, ktorý podlieha pokračujúcej a súvislej zmene ako doplnkové pozorovanie hlbších vlastností prírody vedie k rozšírenému a komplexnejšiemu svetonázoru, alebo teórii. Teória a pozorovanie sú takto dôverne spojené, živiac sa navzájom v stále sa rozširujúcom procese stále hlbších úrovní chápania.

Tak pre niektorých je postačujúce jednoducho vrhnúť mince alebo paličky I-Ťing, a prečítať si následný výklad toho, na čo sa akýkoľvek knižný zdroj odvoláva. Nechcú ani nepotrebujú žiadne ďalšie vysvetlenie ani pochopenie systému myšlienky, ktorá im poskytne nejakú zmysluplnú perspektívu procesu ich vlastného života. Avšak, pre iných, ktorí hľadajú hlbšiu a obšírnejšiu perspektívu takých systémov myšlienky, Teórie Novosti, podobnej teórii, ktorá je prepojená prostredníctvom matematiky a vedeckých princípov s nejakou mystickou entitou, ako že I-Ťing dokáže otvárať spojenia (portály) do ich vlastných priamych zážitkov v prírode a kozme.

Výraz „o päť minút dvanásť“ môže evokovať i akúsi nutnosť, možno až za hranice slobodnej voľby… Je to naozaj tak, že „buď na tento vlak nasadneme“, alebo žiadne „alebo“ nebude?

Toto je zaujímavá a hĺbavá otázka, ktorú myslím, možno zodpovedať evokovaním niektorých z fundamentálnych znakov kvantovej fyziky. Aspoň niektorí si myslia, vrátane mňa, že mozog funguje podľa Heisenbergovho princípu neurčitosti na fundamentálnej úrovni. Inými slovami, fundamentálne fungovanie mozgu je na kvantovej úrovni alebo pravdepodobnostné a nie deterministické. Toto potom naznačuje potenciálnu alebo slobodnú voľbu – alebo Novosť v žargóne Časovej Vlny. Mozog je tiež schopný zvyku, čo smeruje k anulovaniu slobodnej voľby na jeden alebo iný stupeň.

S použitím pravdepodobnostných princípov kvantovej fyziky by sme potenciálne mohli k našim voľbám priradiť pravdepodobnosti. Predpokladajme na chvíľu, že naše voľby sú binárne (dvojkové) – t.j. buď si zvolíme jeden spôsob správania alebo myšlienkového procesu, alebo si taký proces správania alebo myslenia nezvolíme. K našim voľbám by sa potom mohla priradiť pravdepodobnosť, ktorá je založená na stupni zvyku, ktorý je prítomný. Čím je vplyv alebo zvyk silnejší, tým šikmejšie sú naše voľby v jednom alebo inom smere.

Avšak, podľa princípov kvantovej fyziky sú také voľby stále náhodné, dokonca ak k nim môžme priradiť pravdepodobnosti. Neexistuje žiadny spôsob, ako vedieť s istotou, ktorá voľba sa v ktoromkoľvek danom čase bude manifestovať, ale len pravdepodobná voľba. Toto je povaha slobodnej voľby, a povaha kvantového sveta; a je veľmi pravdepodobne fundamentálne v mozgu, práve tak ako je v akejkoľvek kvantovej doméne. Okrem toho, v doméne kvantovej fyziky sú procesy úplne náhodné; a predsa sa z tejto náhodnosti objavuje výnimočná krása a poriadok, ktoré vidíme všade okolo nás. Je to, ako keby existovalo niečo samotné v látke časopriestoru, čo k nemu priťahuje tento fundamentálny poriadok a krásu, ako nejaký stav kozmického atraktora. Na fundamentálne fungovanie ľudského mozgu vedúce k otázke voľby sa dá pozerať ako na úplne náhodné. Predsa sa z tejto náhodnej povahy objavuje voľba v smere krásy, poriadku a zvyšujúcich sa úrovní prepojenia a integrácie.

Časovú Vlnu vidím ako fungujúcu podľa podobných princípov, alebo dokonca identických princípov s kvantovým svetom. V skutočnosti, všetky udalosti sú charakterizované Časovou vlnou ako súc buď nové alebo zvykové (nie-nové). V akomkoľvek danom bode v čase sú také udalosti, či sú informované ľudskou voľbou alebo prirodzeným procesom, totálne náhodné, dokonca ak sa k týmto udalostiam môžu priradiť pravdepodobnosti. Predsa sa z týchto náhodností alebo slobodnej voľby manifestuje všetok úžasný poriadok, krása a integrácia. Na toto by sa dalo pozerať ako na historického atraktora na konci času, alebo stav atraktora vedúci k nejakej nepoznateľnej nepredvídanej forme.

Prozreteľnosť je veľké slovo a myslím, že v sebe skrýva ducha absolútnej spravodlivosti. Ako to vlastne funguje? Ľudia oboznámení a s chuťou niečo so sebou urobiť kontra ťažkotonážni skeptici a ignoranti – čo presne sa s nami udeje po 21. 12. 2012?

Osobne si myslím, že žijeme v kozme, ktorý je tolerantný, odpúšťajúci, súcitný a pokrokový. Toto je moja osobná perspektíva založená na celoživotnej skúsenosti v prírode, snoch, mystickom cvičení a kariére v oblasti fyziky. Myslím si, že my všetci máme dovolené tvoriť, a potom žiť v akýchkoľvek ‚realitách‘, ktoré sme si zvolili na vytvorenie. A ,realitami‘ mám na mysli tie stavy životných procesov, ktoré vytvára myseľ, predstavivosť, cit, pozornosť a úmysel. Akákoľvek realita je viazaná sústavou pravidiel, perspektív, viery atď., a pokiaľ človek funguje v rámci správnej domény akejkoľvek reality, je to pravdivá realita. Je to len keď sa človek pokúša aplikovať pravidlá, perspektívy atď., do realít, ktoré nefungujú podľa takých pravidiel alebo perspektív, že sa človek dostane do problémov s kontrolou, manipuláciou a sebaklamom.

Okrem toho, pri jednoduchom pozorovaní a vedomom skúmaní je jasné, že žijeme v kozme, ktorý prekypuje mystériom a zázrakom. Z mojej perspektívy, ak sa niekto nudí, potom jednoducho nedáva pozor. Je pre mňa zjavné, že pri venovaní pozornosti a pri vedome angažovanej povahe a životnom procese človeka, ktorý je vhodným spôsobom k dispozícii okolnostiam, môžeme získať rozširujúce sa a prehlbujúce sa vedomie našej povahy a povahy tohto mystéria a zázraku, ktorý sa hojne vyskytuje a ktorý je tiež súčasťou nás. Neexistujú tu žiadne privilegované pozície – každý má prístup k rozsiahlemu obsahu informácií o mysterióznom a zázračnom kozme, ktorý obývame a ktorý obýva nás. Či tento informačný obsah nesie to, čo nazývame zjednotené alebo kvantové pole, alebo nejaký iný fundamentálny kozmický znak, je dostupný všetkým, ktorí majú túžbu a vášeň pre to, aby sa v ňom priamo angažovali.

Je tiež mojím názorom, založeným na mojej priamej skúsenosti a starostlivom pozorovaní, že kozmos, ktorý obývame, je spravodlivý a starostlivý; a že nikomu nenvnucuje žiadnu špecifickú realitu alebo ‚svetonázor‘. Pokiaľ máme voľby a sme schopní jednať ohľadom takých volieb, potom môžme byť architektmi našich osobných realít, a tie reality môžu byť stále sa rozširujúce, aj zahŕňajúce. Mysím, že našou prvotnou povinnosťou voči nám samotným z tejto perspektívy je vytvárať v momente vedomé voľby a potom prijať zodpovednosť za cestu, ktorú nám také voľby predstavujú. Nie je vôbec potrebná arogancia myslieť si, že niekto je tu ‚lepší‘ alebo ‚pokročilejší‘. Naše voľby nám jednoducho umožňujú viac ‚stupňov slobody´ na preskúmanie akejkoľvek hyper-dimenzionálnej domény, akú si kto praje a akú je pripravený preskúmať.

Ako príklad, osoba, ktorá si zvolí stať sa horolezcom, tým že sa naučí krok za krokom potrebné schopnosti, a potom pokračuje vo využívaní tých schopností na rozvíjanie odbornosti ako horolezec, nie je lepší alebo ‚pokročilejší‘ než ktokoľvek iný. Ona/on sa jednoducho naučila/l a rozvinula/l schopnosti potrebné pre preskúmanie a osvojenie rozšírených dimenzií, ktoré iní – ktorí si zvolili nerozvinúť také schopnosti a skúsenostné vedomie – nemôže. Všimnite si, že voľba angažovať sa v takom procese je obsiahla pre realitu tej osoby a zahŕňa tiež iné reality. Nečiní niekoho ‚pokročilejším‘ než ktokoľvek iný, ale jednoducho niekomu poskytla sadu schopností a perspektív, ktoré mu umožňujú preskúmať a osvojiť si akosi vyššiu dimenzionálnu doménu, ktorá v skutočnosti zahŕňa všetky ‚nižšie‘ dimenzionálne domény.

Nikto nevie, čo‚sa stane‘ po dátume 2012, o ktorom tak veľa ľudí v súčasnosti uvažuje. Ja osobne si myslím, že obyvatelia Zeme a ich systémy sú v súčasnosti v chaotickej fáze evolúcie. Či niekto vidí taký evolučný proces v rámci húsenicovej až motýlej metamorfózy, alebo ‚trajektórie‘ nelineárneho systému, konečný stav alebo stav atraktora zostáva ‚nepredvídaný‘. Toto jednoducho znamená, že povaha a forma takého koncového stavu alebo stavu atraktora nie je možné predpovedať, poskytnúc všetko, čo sa o takých systémoch vie pred takými chaotickými, alebo ‚kuklovými‘ fázami. Dokonca ak ‚motýlí‘ stav má celkom odlišnú formu a funkciu, čo sa stane komukoľvek z nás, bude stále závisieť na tom, ako naše voľby pôsobia spoločne s touto novou formou a funkciou. V záverečnej analýze, myslím, že to bude stále závisieť od každého z nás, určovať našu vlastnú osobnú ‚realitu‘.

zdroj:  www.johnsheliak.com

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s